Parkour je umenie pohybu, pri ktorom sa atlét snaží prekonať prekážky na svojej ceste z jedného bodu do druhého. Pri tomto prebehu využíva rôzne techniky preskokov, výlezov, dopadov, a mnohých techník na to aby sa presunul efektívne, hravo a hlavne bezpečne.
Táto definícia je najjednoduchšia a výstižná. Stretávame sa s ľuďmi, ktorí poznajú parkour cez videá a filmy, kde je parkour znázorňovaný ako akrobacia alebo freerunning. Je to logické. Akrobacia je atraktívnejšia a tak sa toho rýchlo chytia rôzne média, čoho následok je potom to, že deti, ktoré chcú skákať parkour idú hneď na saltá ( často bez prípravy alebo ideálnych podmienok ).
Avšak pravda a význam parkouru je ako to často býva úplne niekde inde. Odkiaľ parkour pochádza a ako postupne vznikal si uvedieme nižšie ale teraz by sme radi začali tým, čo je parkour. Najlepšie bude si to uviesť na príklade. Predstavte si, že Vás naháňa zatúlaný pes alebo chcete uniknúť pred nebezpečenstvom. Inštinktívne teda hľadáte cestu ako sa dostať do bezpečia a prekonať prekážky, ktoré Vám stoja v ceste. Parkour vznikol z potreby vytvoriť techniky a variácie pohybov ako tieto prekážky prekonať a rýchlo a efektívne sa dostať na vytúžené miesto. Môžeme túto disciplínu teda pokladať za istú formu únikového športu.
Možno Vás prekvapím ale každý z nás minimálne raz v živote robil parkour. Ako deti sme často hrávali schovávačky, naháňačky, liezli sme po stromoch a preliezkach. Všetko sme to robili s vášňou a láskou k pohybu bez toho že by sme to nazvali parkour. Hýbali sme sa a cvičili v priestore s tým čo máme bez potreby ísť do posilňovne alebo si kúpiť najnovšie fitness hodinky. Základy Parkouru pochádzajú z ľudskej prirodzenosti sa hýbať a vykonávať základné pohybové vzory ako je chôdza, beh, nesenie, skákanie, lezenie, štvornožkovanie ( quadrupedal ), atď … Akonáhle si človek osvojí tieto pohybové vzory tak je pripravený praktizovať aj náročnejšie techniky o ktorých si niečo povieme nižšie. Všetko má svoju postupnosť a preto veríme, že Parkour je vhodný pre všetky vekové a pohybové kategórie.
História Parkouru
Na začiatok je dôležité vyzdvihnúť, že pôvod disciplíny siaha až do polovice 19. storočia, keď sa vo Francúzsku rozvíjal prírodzený telovýchovný smer. Základný stavebný kameň tvoril pohybový vzor Georgesa Héberta a jeho prirodzenej metódy v telesnej výchove. Jeho motiváciou, k tvorbe novej metodiky bola potreba vytvoriť spoločnosť, ktorá je schopná si fyzicky ale aj mentálne pomôcť v každodenných situáciách. Stimulom bol jeho zážitok zo dňa 11. mája 1902, kedy sa ako francúzsky námorný dôstojník zúčastnil na evakuácií ostrova Martinique ( Južná Amerika ), kde v tú noc vybuchla sopka. Ako mladý dôstojník, ktorý pomáhal svojej flotile zachrániť čo najviac ľudí si všimol nedostatočnú schopnosť uniknúť pred nebezpečenstvom, čo podľa neho bolo dôvodom toľkých úmrtí. Táto skutočnosť mu nedala spať a tak sa rozhodol vytvoriť nový pohybový smer, ktorý teraz poznáme ako Hebertizmus – smer prirodzenej pohybovej metódy. Hebertizmus predstavil základné pohybové vzory ako je chôdza, beh, šplh, dvíhanie, nosenie, rovnováha, hod a vrh, úpoly a plávanie z ktorých sa neskôr začal formovať Parkour ako ho poznáme.
Georges Hébert – zakladateľ Hebertizmu
Ďalším dôležitým obdobím v rámci vývoja Parkouru bol koniec 20 storočia. V tomto období Francúzsky vojak a hasič Raymond Belle prvý krát použil slovo parcours ( cesta alebo trasa ). Raymond bol inšpirovaný tréningom, ktorý vykonával na vojenských prekážkach, kde vytvoril množstvo pohybov a techník, ktoré dnes v Parkoure využívame. Často trénoval v prírodnom prostredí ale tak isto aj v mestskom. Dobrým príkladom je francúzske predmestie Lisses, ktoré sa stalo veľmi populárnym Parkorovým miestom ( miesto kde vyrastal jeho syn David Belle ). Raymond sa ako vojak zúčastnil vojny vo Vietname, kde si uvedomil pravú podstatu a využiteľnosť tejto disciplíny. Tento typ tréningu mu pomohol prežiť vo vojne, pretože bol presne prispôsobený bojovým podmienkam.
Raymond Belle
Raymond mal syna Davida, ktorého tak isto doslova pohltil Parkour. David Belle už v 16 rokoch opustil školu s tým, že sa chce naplno venovať tejto forme umenia, ktorú prebral od otca. David Belle bol hlavný propagátor Parkouru. Koncept tréningu v prírode prebral od otca a priniesol ho do mesta. Veľmi často v Lisses a v iných častiach Paríža. Časom sa ku Davidovi pridali ostatný, ktorý prejavili záujem o Parkour. Vznikla skupina Yamakasi. Čím viac trénovali tým získavali väčšiu pozornosť verejnosti a tak sa táto nová disciplína začala dostávať do povedomia. Tím Yamakasi začal robiť vystúpenie a neskôr dostali návrh od režiséra Luca Bessona natočiť film s názvom Yamakasi Les Samorai Des Temps Modernes. Bol to však už potom ako sa od Yamakasi oddelili David Belle aj so Sebastienom Foucanom. Rozhodli sa ísť vlastným smerom.
David Belle – Okrsok 13
David Belle sa začal angažovať v herectve a svoju kariéru naštartoval rôznymi reklamami ,v ktorých hral ako kaskadér. David napokon dostal ponuku od Luka Bessona byť hlavnou postavou celovečerného filmu, ktorý urobil asi najväčšiu reklamu Parkouru. Ten film sa volá Okrsok 13 ( Banlieue 13 ). Po veľkom úspechu nasledovalo pokračovanie Okrsok 13 Ultimatum ( Banlieue 13 Ultimatum ).
Filozofia
Parkour by sme nemali vnímať len ako pohyb z bodu A do bodu B. Zakladatelia veria, že je to nápomocná životná filozofia, ktorá ťa naučí prekonávať prekážky nie len na ihrisku, ale aj v živote. Počas trénovania sa totižto naučíte prekonávať množstvo mentálnych blokov, ktoré vás delia od skoku. Z veľkej časti je to teda práca s našou psychikou, ktorá sa stáva časom odolnejšia a pevnejšia. Veríme, že Parkour nám pomáha tvoriť našu osobnosť.
„Je to ako v živote. Tiež sa ti vyskytnú určité prekážky, no ty trénuješ nato aby si ich prekonal. Hľadáš najlepšiu formu, skúšaš všetky techniky a neustále ich opakuješ aby si sa stal lepším.“
Akonáhle si dokážete vybudovať lepšiu verziu samého seba, tak je čas nato podať pomocnú ruku. Ďalšou dôležitou odrážkou vo filozofii Parkouru je moto Georgesa Héberta.
Buď silný, aby si bol užitočný
Hébert mal namysli snahu, ktorá spočíva v mentálnom a fyzickom zdokonaľovaní z dôvodu pomoci ostatným pri núdzových situáciách. S týmto výrokom sa taktiež veľmi stotožňujeme lebo vieme, že je to cesta za zdravím a prosperujúci okolím.
Parkour teda nie je len o “cool” pohyboch a veľkých skokoch ale pre každého môže znamenať niečo iné. Pre niekoho duchovnú cestu, pre niekoho neustále posúvanie fyzických limitov. Jedno je ale isté. Je to cesta na ktorú sa oplatí vydať. Veríme že, práve na nej sa vám podarí spoznať veľký kus samého seba 🙂
Z akých pohybov pozostáva Parkour ?
Tieto pohyby sú doslova vydizajnované na rýchly presun a pohyb cez prekážky. Formovali ich zakladatelia, ktorých sme si uviedli vyššie a čerpali z metodiky Hebertizmu. Pre predstavu si tu môžeme uviesť pár pohybov, ktoré však môžeme formovať a spájať donekonečna. V tom je tá krása Pakouru. Princípy sú však dané.
Odrazy a dopady
-sú najzákladnejšie techniky, ktorých prevedenie udáva ako dlho sa budete venovať tejto aktivite. V rámci odrazov a dopadov je dôležitá koordinácia a celková dynamika hornej a dolnej časti tela. Čo sa týka techniky tak je veľmi podstatné odpruženie dopadov, pri ktorom sa často nechodí pod 90° v kolennom kĺbe a dopady sú smerované na prednú časť chodidla, ktoré efektívne utlmí náraz a ušetrí chrbticu a kĺby. Poznáme mäkký dopad, tvrdý dopad, kotúľ, precízy atď …
Precíz
Výlezy
– sú dôležité techniky na prekonávanie vysokých prekážok, pri ktorých sa snažíme dávať dôraz na vylez steny alebo múru, po ktorom pokračujeme v trase.
Cat leap do výlezu
Preskoky
– tieto efektívne prvky vám pomôžu prekonať či už kratšiu alebo dlhšiu vzdialenosť medzi dvomi prekážkami, bez toho aby ste z nich museli zliezať alebo ich obchádzať. Medzi základné preskoky zaraďujeme step vault, speed vault, monkey, kong, reverz atď …
Double kong v Limiltess Academy
Balance
– je klasická rovnováha na zvyčajne úzkom zábradlí alebo tyčke. Dokonca aj Balance má svoju metodiku a postupnosť, ktorá vám pomôže prekonať či vysokú alebo nízku prekážku.
Balance na tyčke
